Nad knižkou Genius loci - (roz)hovory o Slovensku: malý pokus o autorecenziu
2011-12-31 08:52:19
Mikuláš Huba
Ak spätne rozmýšľam nad tým, prečo som prijal ponuku Krás Slovenska robiť rozhovory so známymi ľuďmi s blízkym vzťahom k Slovensku a jeho ohrozeným hodnotám, a to napriek tomu, že dosiaľ som sa nezvykol pýtať ja, ale skôr sa pýtali iní mňa (najskôr učitelia, potom novinári a občas aj súdruhovia zo Štátnej bezpečnosti), zisťujem, že dôvody môjho odvážneho súhlasu a zároveň kritériá výberu „respondentov“ boli najmä tieto:
Ide o nespochybniteľné osobnosti nášho verejného života, známe nielen u nás, ale neraz aj v zahraničí. Súčasne sú to ľudia, ktorí sa svojimi názormi „na prospech dobrej veci a v duchu vyššieho princípu mravného“ netaja a neboja sa ich verejne prezentovať – a to ani vtedy, ak ide o názory nepohodlné (aj keď predvolanie na ŠtB za ne momentálne nehrozí).
Okrem toho, že obdivuhodným spôsobom vykonávajú svoju profesiu a plnia si svoje hlavné poslanie, angažujú sa aj inak: v charite, vo sfére ľudských práv, v práci s deťmi, chorými alebo bezdomovcami, či pri ochrane prírodných a kultúrnych hodnôt v najširšom zmysle slova. Predstavujú tak pozitívny kultúrny vzor hodný nasledovania, čo je devíza, ktorá sa stáva na Slovensku i na celom svete čoraz cennejšou. Tým väčšmi, ak ide o mienkotvorné osobnosti, ktorými protagonisti a protagonistky našich (roz)hovorov nepochybne sú.
Ďalšia vlastnosť, ktorá ma s nimi spája, je srdečný vzťah k Slovensku, alebo aspoň k niektorým jeho regiónom a miestam, ktoré sú ich srdcu blízke. Hovoria o tejto svojej láske úprimne a so zanietením, ale zároveň civilne, bez zbytočného pátosu, a najmä, bez falošného vlastenectva. O to viac sú v mojich očiach skutočnými patriotmi a aj v tomto ohľade stelesňujú dôležitý kultúrny vzor.
So všetkými našimi milými spolubesedníkmi sa mnoho rokov poznám, s väčšinou dokonca niekoľko desaťročí. Takže mi v žiadnom prípade nie sú ľahostajní, mnoho o nich viem, ale stále ešte ani zďaleka nie všetko, a zaujíma ma, kam sa za uplynulé roky posunuli, čo si myslia o veciach, na ktoré som sa ich ani počas našej dlhodobej známosti či priateľstva nestihol opýtať. Prípadne, ako budú formulovať svoje posolstvo, adresované čitateľom.
A ešte k jednému poznaniu ma tieto vzrušujúce a povznášajúce rozhovory priviedli: často je oveľa zaujímavejšie pýtať sa, ako odpovedať.
Ďakujem Vám, priatelia a priateľky z knižky Genius loci, za Vašu vzácnu otvorenosť a múdre i vtipné odpovede na otázky, na ktoré sa nie vždy odpovedá ľahko, napriek tomu (či práve preto?), že (lebo) sa vo svojich dôsledkoch týkajú nás všetkých. Vo Vašich vyznaniach som navyše cítil ducha ľudskosti, zmysel (?), nádej a povzbudenie. Aj preto každý z rozhovorov s Vami bol pre mňa nezabudnuteľným zážitkom, pri ktorom som mal neraz v očiach slzy dojatia.
Som veľmi rád, že vďaka vydavateľstvu DAJAMA a ďalším zúčastneným sa o tento zážitok môžem podeliť aj s mnohými inými ľuďmi, ktorých zaujíma niečo viac , ako len bulvár a banalita všedného dňa.
Už sa teším na druhý diel knižky, lebo ďalších pár rozhovorov máme v talóne a ostatné sa pripravujú. Ubezpečujem Vás, milí čitatelia súčasní i budúci, že budú nemenej zaujímavé ako tieto. Veď Slovensko je bohaté nielen na svoje prírodné a iné krásy, ale aj na vzácnych a krásnych ľudí.
Mikuláš Huba/Maňo v role novinára a spolueditora.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Poznámka 1 (úryvok z tiráže): Genius loci – (roz)hovory o Slovensku: Pavol Breier (Iný svet horalov), Stanislav Štepka (Konečná stanica), Zuzana Homolová (Fatranské pastorále), Martin Huba (Vôňa Tatier), Zuzana Kronerová (Turčianska záhradka), Marián Geišberg (Život na laze), Ladislav Olexa (Východ plný tajomstiev), Peter Maráky (Mašinka medzi zrubmi), Vilma a Miroslav Cipárovci (Kysucké sená), Juraj Nvota (Šindle z Brízgaliek), František Guldan (Dražovský mys), Daniel Pastirčák (Samota na hore), Ivan Štúr (Šumiaci Dunaj), Tomáš Hulík (Bobria rieka), Anton Srholec (Prišpendlený motýľ), Dušan Dušek (Záhorské katedrály), Peter Michalica (Zlaté mesto), Daniel Hevier (Záhradka na sídlisku), Pavel Vilikovský (Štiavnické príbehy). Rozhovory viedli: Mikuláš Huba, Jana Hyžová, Tibor Kollár, Zuzana Kollárová a Eva Okoličániová. Fotografie: Alan Hyža. Editori: Mikuláš Huba a Daniel Kollár. Redakčná a jazyková úprava: Jana Hyžová. Dizajn a typografia: Marianna Lázničková. Vydala DAJAMA v spolupráci s Geografickým ústavom SAV, Bratislava 2011.
Poznámka 2: Ako vyplýva aj z tiráže, nie všetky rozhovory som robil ja, takže sa vyjadrujem len k tým 11 rozhovorom s 12 osobnosťami, ktoré mám „na svedomí“, čím v žiadnom prípade nechcem povedať, že ostatných osem respondentov si vážim menej. MH.