Preambula   

Žijeme v čase prehlbujúcej sa krízy, ktorú nemecká kancelárka Angela Merkelová označila za najväčšiu od čias II. svetovej vojny. Nielen jednotlivci, ale aj celé štáty dlhodobo žili a žijú  na dlh, ktorý zrazu nemá kto splácať. Aj keď sa zväčša hovorí len o finančnom či ekonomickom rozmere tohto dlhu, aspoň tak alarmujúci a dlhodobo narastajúci je aj dlh vo sfére ekologickej, environmentálnej, sociálnej, kultúrnej a etickej. Táto situácia dozrievala dlho, avšak tí, ktorí mali v rukách moc, si pred ňou zatvárali oči a odmietali reagovať na varovné signály a prognózy. Najznámejšia z týchto prognóz - Limity rastu - vznikla na objednávku Rímskeho klubu  pred 40 rokmi. Na konkrétnych vývojových trendoch a prostredníctvom matematicko-štatistickým modelov poukázala na nebezpečenstvo ilúzie neobmedzeného rastu v obmedzenom priestore biosféry našej Zeme. O 20 rokov neskôr sa  v bývalom Československu po prvýkrát stretli ministri životného prostredia Európy, aby prijali ambiciózne ciele starostlivosti o životné prostredie starého kontinentu a upozornili na skutočnosť, že za problémami  s naším životným prostredím sú neudržateľné vzorce  správania. Odvtedy sa traduje proces Životné prostredie pre Európu, ktorého ostatným vrcholom bola 7. ministerská konferencia v Astane, v septembri 2011. Dosiaľ najvýznamnejším míľnikom v starostlivosti o životné prostredie v jeho dialektickej jednote s udržateľným ekonomickým a sociálnym rozvojom bol Summit Zeme v júni 1992 v Rio de Janeiro. Na jeho 20. výročie pripravuje OSN podobne veľkú konferenciu s názvom Rio+20 s cieľom pomenovať problémy a pokúsiť sa eliminovať neudržateľné trendy vývoja sveta, zlepšiť fungovanie globálnych inštitúcií a ozeleniť ekonomiku. Jedno z rozhodujúcich slov vo všetkých týchto procesoch by mala mať vedecká komunita s dôrazom na tie disciplíny, ktoré sa zaberajú životným prostredím, udržateľnosťou a kvalitou života. Oficiálne kruhy v našom štáte ani jednej z vyššie uvedených skutočností nevenujú náležitú pozornosť a aj preto sa 29. novembra 2011 stretli zástupcovia vedeckej komunity, experti z mimovládnych organizácií a ďalší kompetentní zo Slovenska, Českej republiky a Rakúska, aby sa vzájomne informovali o svojom videní problémov a východísk (príloha). Na záver prijali odporúčania zainteresovaným subjektom na globálnej, národnej i miestnej úrovni.  

Účastníci konferencie odporúčajú: 

Globálnym inštitúciám 

Všetkým medzinárodným inštitúciám, zaangažovaným do prípravy konferencie OSN Rio+20, ktorá sa bude konať v júni 2012 v Rio de Janeiro, aby využili tento summit na prehodnotenie neudržateľných trendov v smerovaní ľudstva a zmobilizovali všetky disponibilné intelektuálne, legislatívne, ekonomické, organizačné a iné zdroje, schopnosti, prostriedky, nástroje a kapacity, ako aj pozitívne vízie, pohnútky a emócie na zvrátenie týchto trendov. Kríza globálnych rozmerov, ktorej čelíme, je zároveň jedinečnou výzvou: buď na ňu budeme aktívne a s plnou vážnosťou reagovať, alebo samých seba odsúdime na bezmocné prizeranie sa blížiacemu sa kolapsu. Čas, ktorý máme k dispozícii, sa dramaticky kráti a 20 rokov, ktoré uplynuli od Summitu Zeme v Riu, sme viac premárnili, ako využili.  Nech je nám to mementom a nech sa summit Rio+20 stane ešte významnejším historickým medzníkom či bodom obratu, ako bol samotný Summit Zeme pred 20 rokmi! 

EHK OSN a európskym inštitúciám 

Európskej hospodárskej komisii OSN a všetkým relevantným európskym inštitúciám od Európskej komisie, cez Európsky parlament až po Radu Európy, aby v spolupráci s vládami a mimovládnymi organizáciami európskeho regiónu  uznali svoju rozhodujúcu zodpovednosť za budúcnosť sveta a využili proces Životné prostredie pre Európu a ďalšie adekvátne procesy a nástroje na koordinovaný prístup k zlepšeniu  stavu životného prostredia nielen v našom regióne, ale aj v iných oblastiach sužovaných hladom, smädom, chorobami, vojnami, nespravodlivosťou a devastovaným životným prostredím. 

Vláde Slovenskej republiky (súčasnej i budúcej) 

Komplexnejšie chápať a zodpovednejšie reagovať na prejavy prehlbujúcej  sa krízy a dlhov v celej ich vzájomnej kauzálnej previazanosti, teda vrátane ich environmentálnych, sociálnych a etických aspektov a premietnuť takúto filozofiu do zásadných strategických dokumentov.

Zvýšiť účinnosť  a vymáhateľnosť právnych nástrojov v environmentálnej oblasti.    Podporiť ekologizáciu spoločenského vedomia a rozvoja ako aj integráciu environmentálnych aspektov do jednotlivých rozvojových programov v intenciách platného i pripravovaného environmentálneho akčného programu EÚ. 

Prerokovať správu o výsledkoch Siedmej konferencie ministrov životného prostredia v Astane, prijať uznesenie k týmto výsledkom, ako aj následné kroky na plnenie záväzkov a odporúčaní z tejto konferencie.. Kontinuálne a proaktívne sa  zúčastňovať na procese Životné prostredie pre Európu. Uchádzať sa o možnosť usporiadať nasledujúcu ministerskú konferenciu (či už samostatne, alebo v spolupráci s Českou republikou) aj ako pripomenutie toho, že prvá ministerská konferencia tohto druhu sa konala v bývalom Československu, ako aj na skutočnosť, že Slovensko by malo byť v tom čase predsedajúcou krajinou EÚ.  

Odborne a organizačne zabezpečiť serióznu prípravu Slovenska na vrcholnú konferenciu OSN Rio + 20, ktorá sa bude konať v júni 2012 v Rio de Janeiro. Návrh mandátu a stanovísk, s ktorými pôjde slovenská delegácia na tento summit, podrobiť v dostatočnom časovom predstihu odbornej i verejnej diskusii. V priebehu jarných mesiacov 2012 zorganizovať - v spolupráci s akademickou sférou, tretím sektorom a ďalšími zainteresovanými skupinami - národnú, prípadne i medzinárodnú konferenciu a v spolupráci s tretím sektorom i verejné fórum na túto tému. 

Opätovne  osamostatniť Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a vrátiť jej prierezové zloženie, poradno-iniciačnú podobu a ambicióznu náplň minimálne v takej podobe, akú mala v rokoch 1999 – 2000 a nepripustiť  hroziace opätovné zrušenie Ministerstva životného prostredia SR vzhľadom na rozsiahlu agendu tohto rezortu, ale najmä, vzhľadom na potrebu jeho čo najväčšej rozhodovacej nezávislosti od hospodárskych rezortov.

Zvýšiť celkové výdavky - určené na podporu vedy a výskumu - zo súčasného škandalózneho 0,47% HDP minimálne na 1% HDP a postupne aspoň na priemer EÚ, ktorý predstavuje 1,81% HDP. Pripomíname, že podpora vedy a výskumu patrí medzi dôležité ukazovatele udržateľnosti, resp. neudržateľnosti smerovania spoločnosti. 

Národnej rade Slovenskej republiky 

Obnoviť činnosť samostatného Výboru pre životné prostredie, ochranu prírody a krajiny a jej poradného orgánu. 

Politickým stranám kandidujúcim v nadchádzajúcich parlamentných voľbách 

Zamerať sa pri tvorbe - a najmä pri realizácii - volebných programov na konkrétne ciele komplexnej starostlivosti o životné prostredie, prírodu a krajinu, ako aj na efektívnejšie, racionálnejšie, šetrnejšie, a teda udržateľnejšie využívanie prírodných zdrojov   a na dôsledné plnenie medzinárodných záväzkov v tejto oblasti. Snažiť sa pritiahnuť do politiky čo najviac ľudí, schopných takéto programové ciele realizovať. 

Mestám a obciam 

Rozvíjať programy zdravých a udržateľných miest, miestnej Agendy 21, cieľavedome vytvárať motivujúce prostredie pre miestne komunity v záujme vyššieho zapájania verejnosti do spravovania miest a obcí a aktívnejšie vstupovať do partnerskej spolupráce s tými mestami a obcami v zahraničí, ktoré sú v tomto smere úspešné, napríklad v rámci Dohovoru primátorov a starostov a jeho Národnej platformy. 

Podnikateľským subjektom 

Po vzore Nemecka, Dánska a ďalších krajín orientovať sa na zelenú ekonomiku a energetiku ako na mimoriadne perspektívne sféry hospodárskeho rozvoja s obrovskými výhodami pre tých, ktorí to pochopia a zúročia ako prví. 

Výchovno-vzdelávacím inštitúciám 

Účinnejšie a komplexnejšie zdokonaľovať  vnímanie, povedomie, poznanie a zručnosti žiakov a študentov vo sfére ochrany prírody, krajiny, životného prostredia a výchovou podporovať udržateľný spôsob života, a to na všetkých stupňoch a typoch škôl ako aj prostredníctvom ďalších výchovno-vzdelávacích a osvetových zariadení. 

Vedecko-výskumným inštitúciám

Venovať zvýšenú pozornosť integrovanému výskumu environmentálnych problémov v kontexte zvyšovania udržateľnosti a kvality života .

Cirkviam a náboženským komunitám

Vo svojom učení viac zdôrazňovať pozitívny vzťah k stvorenstvu. Hľadať „najnižšieho spoločného menovateľa“  hodnôt a cností vyznávaných jednotlivými náboženstvami v kontexte nášho vzťahu k prírode a k udržateľným modelom správania a žitia.  

Masmédiám, umelcom a ďalším mienkotvorným osobnostiam

Venovať v médiách podstatne väčšiu pozornosť environmentálnym a súvisiacim problémom. Vrátiť do verejnoprávnych médií pravidelné relácie venované týmto témam (na spôsob niekdajšieho populárneho Eko ďalej?). Pristupovať k týmto témam viac problémovo a investigatívne. Aktívnejšie propagovať kultúrne vzory žiaduceho vzťahu k prírode a krajine, ako aj udržateľné životné štýly 

Odborom 

Oveľa viac pozornosti venovať právu zamestnancov na zdravé a harmonické životné prostredie. Podporovať takú daňovú reformu, ktorá menej ako dosiať zaťaží prácu a viac čerpanie surovín a devastáciu životného prostredia, a tým prispieť k znižovaniu nezamestnanosti, a zároveň k šetrnejšiemu zaobchádzaniu s prírodou a jej zdrojmi. 

Tretiemu sektoru 

Viac sa medzinárodne angažovať, vrátane takých procesov, ako je Životné prostredie pre Európu a Rio+20. Väčšiu pozornosť venovať implementácii medzinárodných dohovorov a reforme politík a programov EÚ (napr. Environmentálny akčný program, Stratégia trvalo udržateľného rozvoja či Spoločná poľnohospodárska politika EÚ). 

Účastníci vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Cesty k udržateľnejšej budúcnosti (Dobříš+20 vo svetle geografických a environmentálnych výskumov).                                              

Bratislava 29. 11.2011