Mám sen

Michal Mochťak

Každé z predstavených prostredí symbolizuje iný okruh problémov, ktoré súvisia priamo či nepriamo s implementáciou Európskeho dohovoru o krajine. Spojením všetkých troch vzniká konglomerát ideí, ktoré stanovujú budúcnosť udržateľného spôsobu života a hľadajú praktické riešenia na otázky, ktoré pri tom vznikajú. Len skĺbením multidimenzionálneho prístupu, ktorý sa neobmedzuje na úzko špecifikované oblasti rozvoja, môžeme definovať koncepčný prístup k rozvoju spoločnosti – tým je vízia s názvom Mám sen.

Stažení

Data o stažení nejsou doposud dostupná.

Metriky

Metriky se nahrávají ...

Mám sen

2011-05-13 10:46:47

Michal Mochťak

Každé z predstavených prostredí symbolizuje iný okruh problémov, ktoré súvisia priamo či nepriamo s implementáciou Európskeho dohovoru o krajine. Spojením všetkých troch vzniká konglomerát ideí, ktoré stanovujú budúcnosť udržateľného spôsobu života a hľadajú praktické riešenia na otázky, ktoré pri tom vznikajú. Len skĺbením multidimenzionálneho prístupu, ktorý sa neobmedzuje na úzko špecifikované oblasti rozvoja, môžeme definovať koncepčný prístup k rozvoju spoločnosti – tým je vízia s názvom Mám sen.

Hľadanie odpovedí

Mám sen - takto nazval v roku 1963 Martin Luther King svoj prejav, ktorý spôsobil revolúciu v rasovej rovnosti a zapísal sa do dejín amerického národa (usconstitution.net 2010). Mne sa vďaka tvrdému spánku takmer nikdy nič nesníva a je to evidentne škoda. Žiadne uznanie, žiadna Nobelova cena. Človek sa však musí naučiť snívať a svojimi snami meniť realitu. Táto esej je pokusom o snívanie - samozrejme s otvorenými očami – hľadajúce odpovede na otázky, ktoré sú súčasťou každého z nás.

Mojím cieľom je prezentovať pohľad na svet, ktorý sa snaží definovať udržateľnosť podľa univerzálne platných štandardov, a to v troch typologicky odlišných prostrediach. Tento zámer je výsledkom snahy o reflexiu obdobia existencie Európskeho dohovoru o krajine, a to v rámci širšieho geografického priestoru, pričom identifikácia kľúčových problémov sa zdá byť zásadná. Pre tento účel je esej písaná v rôznych časových obdobiach, na rôznych miestach sveta, pričom cieľom je reflektovať problémy, ktoré v danom okamihu na danom mieste existujú.

Samotný dohovor predstavuje dokument, ktorý upravuje základný rámec ochrany prostredia a stanovuje primárne ciele rozvoja spoločnosti v rámci konglomerátu sociálnych potrieb, hospodárskeho rozvoja a ochrany životného prostredia (Európsky dohovor o krajine 2000). Vo svojom jadre zahŕňa myšlienku zjednotenia štandardov národných politík, ktorých rámcový základ rešpektuje regionálne rozdiely, ale zároveň posilňuje nástroje zodpovednosti a vzájomného porozumenia.

Strážske, Slovenská republika        

Ospalé mestečko na východe Slovenska nemá o Európskom dohovore o krajine ani potuchy. Ľudia sú zelenou agendou zasiahnutí len minimálne a ich zvyky sa neodlišujú od tých, ktoré v regióne existovali v minulosti. Vzdelávanie dospelej vrstvy populácie je značne poddimenzované a názory samotných obyvateľov sa nápadne podobajú populistickému kurzu politiky, ktorý práve v regióne či na národnej úrovni existuje. Pri rozhovoroch o aktuálnych témach chýbajú relevantné argumenty, pričom proces utvárania názorov je ľahko ovplyvniteľný a v mnohých ohľadoch pripomína oportunizmus. Existuje však kategória, ktorá sa v tomto prostredí  často opakuje. Témy, ktoré spadajú do skupiny environmentálnej agendy disponujú výrazným atribútom – krízou legitimity. Problém nedostatočnej osvety stanovuje bariéry porozumenia problematike, ktorá sa týka kvality životného prostredia. Jadro problému spočíva v tom, že človek necíti záväzky voči rozhodnutiam, ktoré vznikajú mimo jeho sféru praktického vnímania. Verejná diskusia o týchto témach takmer neexistuje, čo v konečnom dôsledku vyúsťuje do porušovania nariadení a spoločenských záväzkov. Vo vzťahu k Dohovoru o ochrane krajiny ide o nedorozumenie, ktorého implikácia je každodennou súčasťou života. Primárnym riešením však nie je presun kompetencií na úroveň miestnych samospráv, ktoré by v ideálnom prípade dokázali prinášať politické rozhodnutia priamo k ich prijímateľom.

Neopatrným a hromadným presunom zodpovednosti na nižšie správne jednotky vzniká riziko privatizácie verejného záujmu, ktorý sa tak stáva záujmom súkromným. Riziko rastie priamo úmerne s mierou deliberácie ako cieľa, ktorým má proces výberu konečných rozhodnutí prejsť. Diskusia, ktorá obhajuje logiku deliberatívneho vyjednávania, je založená na argumentačnej obhajobe partikulárnej pozície, ktorá sa dostala do konfliktu s myšlienkovým prúdom iného aktéra (Habermas 2002: 86 - 91). V čistej podobe má výstup generovať argumentačne najsilnejšiu pozíciu, ktorá dokáže bez nátlaku v diskusii eliminovať konkurenčné prúdy, a to na základe intelektuálnej hodnoty argumentov. Tento ideál je v reálnom vyjednávaní len mýtus, ktorý často využíva diplomatický slovník. Tlaky, ktoré celý proces deformujú, poznáme predovšetkým z amerického prostredia pod pojmom lobby, pričom v princípe nezáleží na úrovni, v ktorej rozhodovanie prebieha (lokálna, regionálna, národná). Práve tu vzniká problém s identifikáciou skutočných motívov obhajovanej pozície, ktorá samozrejme prezentuje sama seba ako regulárny faktor diskusie. Otázkou ostáva miera legitimity a spravodlivosti ako následok nerovnosti finančných, ľudských, materiálnych a informačných zdrojov vo vzťahu k možnostiam konečného vyjednávania. Logika, ktorá na tento kontext nadväzuje, vníma malé územia ako rizikové oblasti z pohľadu vytvárania mocenských a myšlienkových monopolov, pričom platí, že čím menšie územie, tým vyššia možnosť ovládania za použitia menších nákladov.

Brno, Česká republika

Metropola Moravy, sídlo univerzít, centrum neziskových organizácií. Brno je mestom aktivistov, občianskych združení a naivných iniciatív, ktoré hľadajú porozumenie v spoločnosti. V istom slova zmysle je to inkubátor, ktorý v zrýchlenom scenári produkuje to, čo v štátoch Beneluxu prebiehalo desiatky rokov a symbolizovalo nástup postmaterializmu (porov. Inghlehart – Abramson, 1999). Kombinácia historickej skúsenosti, geografickej polohy a zvláštny vplyv študentskej komunity vytvára konglomerát myšlienok, ktoré sú prenášané k masovej spoločnosti každý deň.

Prostredie, ktoré je týmto spôsobom vytvárané, disponuje pluralitou názorov, dostupnosťou informácií a celkovou prepracovanosťou systému transformácie idey na praktické aplikácie. Sem patria hlavne občianske iniciatívy, zbierky, petície a verejné debaty, o ktoré sa snažia predovšetkým neziskové organizácie. Dohovor je vo svojej podstate implementovaný imanentne v rámci agendy, ktorá je súčasťou politických programov bez toho, aby sa v jej rámci špeciálne vyzdvihovali elementárne základy všeobecných dokumentov. Tento trend je výsledok dlhodobého procesu, ktorý súvisí i s ideovou príťažlivosťou zelených tém a celkovým tlakom, ktorý prerastá zdola nahor. Problémy sa však nevyhýbajú ani tomuto modelu, pričom samotné jadro tvorí charakter politizácie  environmentálnych tém a ich sprenevera verejnému záujmu.

Týmto vymedzením sa definuje predovšetkým postup, v ktorom príťažlivé myšlienky preberajú politické subjekty a tým definujú svoju značku. Ide o proces, v ktorom sa presadzujú marketingové nástroje, pričom pod nálepku „zelení“ nechcene spadajú všetci aktéri pôsobiaci na poli environmentálnych tém.  V rámci politického boja a celkového charakteru formovania politických rozhodnutí podlieha miera podpory vplyvom politických turbulencií, čím sa spoločnosť v konečnom dôsledku vyjadruje k celkovej agende, a to bez hlbšieho rozlišovania prítomnosti rôznych aktérov.

V tomto kontexte sa do popredia dostávajú neziskové organizácie, ktoré v prvej fáze vzostupu zelených tém vytvárajú enormnú snahu o získanie politickej podpory pre svoje aktivity. V druhej fáze vzniká vákuum, ako následok logických ústupkov reálnej politiky, pričom s tým súvisí ideové spájanie environmentálnych hnutí pod jednu myšlienkovú nálepku – zelení. Vplyvom marketingovej komunikácie a snahy zjednodušovať obsah správy pre prijímateľa, vznikol problém s vnímaním zelenej agendy ako celku. V prípade Českej republiky to po tohtoročných voľbách dokazuje výsledok Strany zelených, ktorej sa nepodarilo prekročiť 5% prah pre vstup do Poslaneckej snemovne (Český statistický úřad, 2010).

Politizáciou environmentálnych tém vzniká problém diskreditácie myšlienkových konštruktov, ktoré by v prípade verejnej diskusie mali šancu na úspech. Verejnosť sa v prípade politickej prehry stáva otrávenou, pričom každá z ďalších iniciatív túto frustráciu násobí. Marketingová simplifikácia umožňuje rýchly vzostup, ale zároveň rovnako rýchly pád, čím vytvára pre environmentálne témy nestabilnú pôdu, ktorá ich aktivity oslabuje.

Long Branch, New Jersey, USA

Slnečné letovisko vzdialené len hodinu a pol od newyorského Manhattanu nie je súčasťou európskeho priestoru, ale na jeho príklade je vhodné naznačiť globálny charakter dohovoru a jeho možnosti implementácie. V súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom nie je možné opomínať globálny charakter, ktorý príroda má, pričom súvislosti odkazujú na nedostatky, s akými sa pristupuje k plánovaniu a reálnym naplneniam rétorických vyhlásení.

Od prijatia Dohovoru uplynulo desať rokov a hoci dôsledky, ktoré mal, nie sú v mnohých smeroch zásadné, ich prítomnosť je nesporná. Európa sa mení, je v pohybe, dochádza k zmenám. Spojené štáty americké stagnujú. Toto tvrdenie nie je vyjadrením predsudkov, ale smeruje k záveru, ktorého základy stoja na poňatí americkej mentality a konzumu.

Dohovor vo svojej podstate odkazuje na efektívnosť ako na formu existencie. V rámci poňatia efektívnosti však existuje problém s globálnou formou životného prostredia a procesov, ktoré v ňom prebiehajú. V tomto kontexte nie je možné oddeliť fungovanie najväčšej ekonomiky sveta od legislatívnych nariadení, ktoré vznikajú a sú implementované niekde inde, a to v teoretickom i praktickom význame. V súvislosti s týmto poňatím vzniká problém, ktorý nie je súčasťou hraníc Európskej únie. Americká mentalita je výsledkom dlhoročnej ekonomickej, vojenskej, politickej a intelektuálnej dominancie vo svete. V mnohých ohľadoch tento fenomén nie je možné vzťahovať len na správanie ľudí, ale zároveň ho nie je možné od neho oddeliť.

Hlavný problém je možné identifikovať v tzv. morálnej nezodpovednosti, ktorá súvisí so snahou o plnohodnotný život, tzv. americký sen. Táto nezodpovednosť je kultúrnym dedičstvom, ktoré si bežný Američan vypestuje v rámci svojej socializácie a je následkom prostredia, v ktorom žije. USA je natoľko rozľahlá krajina, že mentality ľudí sa líšia štát od štátu a mesto od mesta. Ak existuje zásadná deliaca línia, tak medzi tými, ktorí žijú vo veľkomestách a denne im znepríjemňuje život smog, hluk a dopravné kolapsy a jedincami, ktorí žijú na predmestiach a v menších mestách. Práve v charaktere menších miest spočíva morálna nezodpovednosť generácií Američanov. Jedným z mnohých problémov, ktoré definujú tento spôsob života, je charakter urbanistického rozvoja, ktorý ide ruka v ruke s vlastníctvom osobných automobilov. Práve tie sú jediným spôsobom dopravy, ktorý zaručuje pohodlie, vzhľadom na cenu pohonných hmôt i rentabilitu, predovšetkým však rýchlosť a flexibilitu dopravy. Iná možnosť však neexistuje. Štvorčlenná rodina vlastní štyri autá, vďaka náročnosti prepravy každý jazdí sám a výsledkom sú tisíce „šťastných míľ“. Zmena je z pohľadu jednotlivca nemysliteľná a človek sa tak stáva obeťou vlastného komfortu. Daň za to platíme všetci.

Mám sen

Každé z predstavených prostredí symbolizuje iný okruh problémov, ktoré súvisia priamo či nepriamo s implementáciou Európskeho dohovoru o krajine. Spojením všetkých troch vzniká konglomerát ideí, ktoré stanovujú budúcnosť udržateľného spôsobu života a hľadajú praktické riešenia na otázky, ktoré pri tom vznikajú. Len skĺbením multidimenzionálneho prístupu, ktorý sa neobmedzuje na úzko špecifikované oblasti rozvoja, môžeme definovať koncepčný prístup k rozvoju spoločnosti – tým je vízia s názvom Mám sen.

S verejnou diskusiou súvisí i riešenie druhého problematického fenoménu, ktorý predstavuje politizácia zelenej agendy. Celospoločenská debata je schopná vytvoriť ochranný val voči privatizácii tém jedným subjektom. V environmentálnej agende neexistuje jedno ideálne riešenie, ktoré sa často stavia do pozície spasiteľského prístupu. V záujme spoločnosti je vhodné vyhýbať sa politizácii zelených tém a podmieniť ich implementáciu deliberatívnemu rozhodovaniu. V kontexte Dohovoru o krajine pritom platí, že ani rozhodnutie v záujme životného prostredia nemusí predstavovať obhájiteľnú pozíciu vo vzťahu k iným alternatívnym prístupom. Základným fenoménom sa v tomto kontexte javí dôraz na myšlienkové oddelenie politického a spoločenského, pričom práve spoločnosť zohráva významnú úlohu v procese evaluácie rozhodnutí.

Globálna úroveň, ktorá zahŕňa prírodu ako celok, však predstavené scenáre oslabuje. Podstata tohto oslabovania spočíva v mentalite, ktorá súvisí s tradičnými spoločenskými stereotypmi v jednotlivých častiach sveta. V ich jadre stoja bariéry, ktoré nie možné prekonávať rozhodnutím jednotlivcov. Na začiatku je nutné identifikovať problém, správne ho popísať a iniciovať diskusiu. Primárna je práve iniciatíva, ktorej podstata musí vzísť z deliberatívnej diskusie, pričom takto vytvorený tlak má podnietiť zmenu. Táto zmena má vytvoriť možnosti, tzv. alternatívy, ktoré stimulujú rovnocenné pozície pre obhajobu jednotlivých možností. Samotný proces následne bude rešpektovať štandardy, ktoré sme predstavili v predošlom výklade – diskusia, deliberatívne vyjednávanie a depolitizácia zelených tém.

Budúcnosť je v rukách nás všetkých a rozhodnutia, ktoré ju ovplyvnia, robíme už dnes.

Seznam literatury

  • ARENDTOVÁ, H. (2007): Vita activa, neboli, O činném životě. Praha: Oikoymenh.
  • Český statistický úřad (2010): Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky konané ve dnech 28.05. – 29.05.2010. on-line text (http://www.volby.cz/pls/ps2010/ps2?xjazyk=CZ), otvorené 23. 6. 2010.
  • Európsky dohovor o krajine (2000), on-line text (http://conventions.coe.int/Treaty/EN/Treaties/PDF/Slovakian/176-Slovakian.pdf), otvorené 16. 7. 2010.
  • Habermas J. (2002): Tři normativní modely demokracie. In SHAPIRO, I. – HABERMAS, J. (eds., 2002): Teorie demokracie dnes. Praha: Filosofia.
  • INGLEHART, R. – ABRAMSON, P. R. (1999): Measuring Postmaterialism. The American Political Science Review, roč. 93, č. 3, s. 665-677.
  • SWIFT, A. (2005): Politická filozofie: základní otázky moderní politologie. Praha: Portál.
  • usconstitution.net (2010): I Have a Dream Speech. on-line text (http://www.usconstitution.net/ dream.html), otvorené 20. 7. 2010.